Trošku sme sa ich návštevy báli, lebo malo prísť niečo vyše 20 študentiek a to je na našu malú škôlku dosť veľký počet dospelých. Prišli niečo po 9-tej hodine, keď sa deti v polovici pracovného cyklu voľne pohybovali priestorom. Najskôr si prezreli priestory a potom prišli na rad otázky a reakcie na videné.
Čo zaujímalo maturantky a čo zaujalo nás? Predovšetkým to bola krásna spätná väzba na naše deti. Počuť reakcie „u vás je tak ticho“, „to sú Vaše deti stále také pokojné?“ a podobne, boli pre nás učiteľky veľmi príjemné. Páčilo sa im prostredie a to, ako si deti môžu slobodne vyberať z políc veci, ktoré sú pre ne nachystané. Že môžu maľovať, keď majú chuť, šiť tupou ihlou, samostatne si naberať vodu v príručnom umývadlo.... Pýtali sa na režim dňa, na spánok detí, na prácu s rodičmi (čo sme vnímali ako úžasnú otázku, ako dôkaz vyspelosti dnešných mladých ľudí) boli zvedavé, či sloboda, ktorú dieťa u nás má, mu nezabráni adaptovať sa na základnej škole a podobne.... Z konkrétne tejto otázky bolo cítiť, že ešte stále ide z alternatívy obava a táto obava sa podsúva aj študentom na školách či stredných, alebo vysokých. Obava zo slobody? A tak sme s dievčatami dlhšiu chvíľu diskutovali o tom, čo tá sloboda v našej MŠ vlastne je. Veľmi často si nezainteresovaní mýlia slobodu s anarchiou, že dieťa si svojvoľne a svojhlavo môže v alternatívnych školách robiť, čo chce. Opak je však pravdou. Súčasťou pripraveného prostredia, ktoré má dieťa nabádať, motivovať, a lákať k objavovaniu a skúmaniu vecí, má byť aj pripravený pedagóg, ktorý spoločne s deťmi na začiatku školského roka nastavuje pravidlá, ktoré pomáhajú plynulému a pokojnému nažívaniu v škôlke/škole. Deti sa v tomto prostredí môžu slobodne pohybovať a realizovať, ale takým spôsobom, aby nezasahovali do slobody niekomu inému. To znamená, že sa učia v skupinkách počas zdvorilostných lekcií (je to jedno z krásne pomenovaných činností Marie Montessori, ktorá sa celkovo veľmi vznešene vyjadrovala jednak o deťoch ale i celkovo o činnostiach) ako napríklad pozorovať prácu kamaráta a nevyrušiť ho pri tom; ako neskákať do reči druhým ľuďom; ako sa pohybujeme po škôlke; ako sa tíško dajú zatvárať dvere; ako môžeme poprosiť pani učiteľku o pozornosť a pritom nepovedať ani slovo; ako vedieť povedať nie na niečo, čo sa mi nepáči, alebo s niečím nesúhlasím; ako požiadať kamaráta o pomoc; ako si tíško prestierať stôl pred jedlom a podobne....
Naša sloboda, ktorú ponúkame v škôlke je vlastne učenie sa tomu, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda toho druhého a to je vlastne škola ohľaduplnosti a empatie.
V duchu podobných otázok prešla hodinka a prišiel čas rozlúčiť sa. Dievčatá mali ešte množstvo otázok, čo bolo skvelé, ale žiaľ už nebol čas. Pri rozlúčke podarovali našim deťom štyri ručne robené bábky, ktoré sa deťom veľmi páčili. Vzájomne sme si zaželali všetko dobré a predbežne sme dohodli, že o rok prídu ďalšie maturantky, ale už aj s divadielkom, pretože dievčatá majú na škole i dramatický krúžok.
Z celého stretnutia ostal dobrý pocit. Máme nádej, že semienko myšlienok Marie Montessori sme zasiali ďalej.....
Bc. Ivana Bizoňová - riaditeľka SMŠ Montessori