Nechcem poslušné dieťa

Autor: Maria Montessori | 5.6.2014 o 18:57 | Karma článku: 10,75 | Prečítané:  10419x

Už sa ani nepamätám, koľko krát som za svoj život počula od svojich rodičov – buď poslušná! Pri odchode z domu, do školy a dokonca i dnes, keď mám takmer 40 -ku na krku to mojej mame občas vyletí. Tento výraz sa stal tak zaužívaným sloganom primeraného a vhodného správania, že som ho už prestala vnímať ako niečo, čo ma otravuje.  Jednoducho som ho prijala ako rodinný rituál, aj keď v puberte ma teda dosť vytáčal.

Vedieme deti k samostatnostiVedieme deti k samostatnosti (www.montessori-zv.sk)

Dokonca sa mi tak veľmi vryl pod kožu, že pred pár rokmi, keď mi učiteľka v materskej škole povedala, že môžem byť hrdá na svoju dcéru, lebo je veľmi poslušné dieťa, som bola dokonca hrdá. A neskôr som sa sama prichytila, ako svojej školopovinnej dcérke papagájujem pri odchode do školy – „buď poslušná!“ Bez toho, aby som sa zamyslela nad významom tohto posolstva a v presvedčení, že takýmto spôsobom prejavujem len zdravý záujem o svoje dieťa. Až v jeden deň som sa zastavila a položila som si otázku. Naozaj chcem, aby bola poslušná? Hodila som len tak z recesie výraz do vyhľadávača a pri pohľade na jeho výklad som zostala chvíľu v rozpakoch a potom som sa zhrozila sama zo seba.

V synonymickom slovníku pri výraze poslušnosť nájdete:  podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho, podrobiť sa, súhlasiť s vôľou, želaním niekoho.

V momente sa mi v hlave objavila asociácia s totalitnými, nacistickými, či inými autoritárskymi zriadeniami, kde poslušnosť je ich modus operandi.  Kde  slobodný názor a jeho prejavy sú nepohodlné. Naozaj chcem zo svojej dcéry takúto ovcu?

Bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento argument vynesený do extrému, odpoveď znie „nechcem.“

Mať poslušné dieťa je pohodlné. Žiadny ranný stres, či ho stihnem obliecť bez kriku a plaču, žiadne prehováranie, aby sa šlo okamžite učiť a nevysedávalo len za telkou, žiadne odvrávanie, hádzanie o zem, žiadne klamstvá a výlevy zlosti, napomenutia a tresty. Mať poslušné dieťa je cieľom výchovy takmer každého druhého rodiča.

Tak veľmi sa snažíme, aby z našich detí niečo bolo, že sme si ani nevšimli, že do určitého momentu nás deti poslúchajú a od určitého už radšej občas klamú – zo strachu, alebo len preto, že vedia, že by sa nám to nepáčilo. Deti veľmi rýchlo pochopili, že v tomto module výchovy platia len dva pravidlá. Prvé pravidlo – dodržuj pravidlá. Druhé pravidlo, dodržuj pravidlá, aj keď sa ti nepáčia. Na tvoj názor sa nik nepýtal! My totiž vieme, čo je pre teba najlepšie...

Ale naozaj to vieme? Vieme vôbec, čo je najlepšie pre nás samých? Hľadáme sa celý život a neustále sa boríme s problémami. Učíme sa žiť svoj život každý deň a stále nás prekvapia nové a nové výzvy. Napriek tomu máme utkvelú predstavu, že presne vieme, čo je pre naše deti najlepšie a ak nás budú počúvať, budú pripravené na život.

Naozaj budú? Vieme, čo ich v živote stretne a ako ich pripraviť na situácie, ktoré my sami často riešiť nevieme?

Poslušnosť im pri týchto výzvach nepomôže. Poslušnosť im v krízových situáciách prikáže zaradiť sa do davu a podriadiť sa osudu. Alebo inej autorite.

Zažili ste už niekedy situáciu, keď ste si položili otázku? Ako je možné, že z toho poslušného dieťaťa sa stalo drogovo závislé indivíduum, bez schopnosti postaviť sa problému? Nuž odpoveď je jednoduchá. Z poslušného dieťaťa, ktoré sa podriaďovalo autoritám ( do obdobia puberty sú to zväčša rodičia a učitelia ) sa stal poslušný mladý človek, ktorý sa snaží prislúchajúc svojmu veku zapadnúť do kolektívu a opäť sa len podriaďuje autoritám, ale teraz tým rovesníckym. Dospelí sú zrazu 100 rokov za opicami a kamaráti majú pravdu vo všetkom.

Poslušnosť stojí v ceste sebavedomiu i sebadisciplíne. Tie sa totiž rozvinú len vtedy, keď dieťa na základe vlastných rozhodnutí zažíva úspech, aj životné prehry.

Samotná Maria Montessori upozorňovala  na to, že výchova, ktorá iba “opakuje chyby našich rodičov“,  deťom skôr ubližuje. Bola presvedčená, že nikto nemôže byť vzdelávaný niekým iným, každý sa učí vlastným úsilím, pretože dieťa je motivované  zvnútra, prirodzeným záujmom a láskou k poznaniu. Učenie sa, zdokonaľovanie zručností je pre dieťa jeho prirodzenou potrebou.

Úspechy a pády však dieťa s určitosťou nezažije, ak žije život podľa nás. Nadiktovaný, naplánovaný, poslušne nasledujúc naše želania. Ak sa popáli, je to naša vina. A ak je úspešné, nie je to jeho zásluha.

Tak veľmi sa niektorí z nás snažia ochrániť svoje deti, až im  zabránia poznať samého seba a jednoducho sa popáliť. Bez samostatnosti sa však zodpovednosť za vlastné a slobodné, aj keď občas chybné rozhodnutia, nerozvinie.

Bez zodpovednosti za vlastné rozhodnutia dieťa nikdy nedospeje k rozhodnutiu- CHCEM sa chovať správne, pokorne a mať pevné morálne hodnoty.

Aj podľa Marie Montessori majú dospelí tendenciu „pomáhať“ deťom viac než je treba, alebo robia činnosti za nich. Dieťa ale nepotrebuje a nechce, aby mu niekto pomáhal, nikto sa nemôže vyvíjať namiesto neho.

Dospelý musí pomáhať dieťaťu tým, že mu umožní, aby mohlo pracovať samo a nezávisle. Musí pritom rešpektovať vnútorné potreby dieťaťa a vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré podnieti jeho rast. ( Maria Montessori)

 

Poslušnosť je v hlbokom rozpore so zodpovednosťou. Aj ja chcem dieťa zodpovedné za svoj život a sebavedomé s vlastným názorom.  Ak to dokážem, môžem si byť istá, že drogu odmietne. A preto, nechcem poslušné dieťa.

 

 „Naša pomoc  nie je formovanie dieťaťa – to je úloha prírody. Musíme citlivo reagovať na vonkajšie prejavy a na ich základe poskytovať také prostriedky k formovacím procesom, ktoré si dieťa nemôže vlastným úsilím zaobstarať.“ (Maria Montessori - Tajuplné detstvo)

Ing. Ingrid Kosová PhD., zriaďovateľka Súkromnej materskej školy Montessori vo Zvolene a v Banskej Bystrici

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?